Sušiče vzduchu slúžia k zníženiu vlhkosti obsiahnutej v stlačenom vzduchu a zvyšujú tak kvalitu výsledného procesu.
Existujú 3 základné typy týchto zariadení:
1. Kondenzačné sušiče: Sušič prúd stlačeného vzduchu ochladí pod teplotu rosného bodu prichádzajúceho vzduchu, čím sa vylúči prebytočná vlhkosť a nastaví sa „nová“ teplota rosného bodu podľa teploty, na ktorú bol vzduch vychladení. Tieto sušiče dosahujú nad nulových teplôt rosných bodov (nebezpečie námrazy). Pre kvalitnejší vzduch s veľmi nízkym obsahom vlhkosti, čiže nižšou teplotou rosného bodu, je nutné použiť adsorpčnú alebo membránovú sušičku.
2. Adsorpčné sušiče: Adsorpčné zariadenie pracuje s látkou schopnou viazať vzdušnú vlhkosť. Táto látka sa vyznačuje veľkou veľkosťou vnútorného povrchu oproti svojmu objemu. Viazanie vzdušnej vlhkosti je fyzikálny proces (nie chemický) a ako taký sa dá obrátiť (regenerácia). Absorpčné zariadenie sú vždy dve nádoby. V jednej z nich prebieha sorpcia a v druhej regenerácia. Regenerácia sa prevádza buď teplom, alebo tlakovým šokom. Pracovný interval jednej náplne sa líši v závislosti na zariadení. Po dokončení pracovného intervalu sa stlačený vzduch prepojí do regeneračnej nádoby. Tieto zariadenia bežne dosahujú teploty rosného bodu -20 až -70 °C.
3. Membránové sušiče: Pracujú na difúznom princípe. Prefiltrovaný stlačený vzduch v nich prúdi dutými vláknami, cez ich steny vlhkosť difunduje do suchšieho vzduchu (výplachový vzduch). Preplachový vzduch sa získa z expanznej častí vzduchu, ktorý už prešiel dutými vláknami. Tento preplachový vzduch sa nechá prúdiť okolo vlákien proti ich smeru (podobne ako u protiprúdového výmenníka). Výhodou tohto zariadenia je práca bez nutnosti elektriny a bez mechanického opotrebenia. Na rozdiel od absorpčných zariadení sa z nich neuvoľňujú žiadne častice. Nevýhodou je naopak malá kapacita (musí sa pre väčšie prietoky používať batéria sušičiek) a nestálosť obsahu vlhkosti za zariadením.
